"Praha očima Ľuba" 2. časť

Tak a som tu s druhým všeobecným článkom.:) Je extra dlhý, lebo už som to nechcel rozdeľovať na 2, keďže ešte bude článok zo zrazu s Hanneton. Najprv veľa textu, potom veľa fotiek.:)

---

V prvom článku som sa nevenoval jednej veci, ktorá nás sprevádzala celým pobytom - metru.:) Z pražského metra som mal trošku obavy, pretože v roku 2006 som v ňom zažil nepríjemny zážitok. S bratom sme sa chceli len nakuknúť na metro, nie ním cestovať či vstúpiť do vlaku. Čiže sme s eskalátormi zišli dole a hneď naspäť hore, avšak vtedy nás chytili revízori, ktorí nás sledovali od začiatku. Bratovi povedali, nech ide priviesť ocina a mňa držali ako nejakého kriminálnika. Bolo to hrozné, keďže brat bol ešte pod 15, jemu pokutu odpustili, ale mne nie, tak musel ocino vycálovať 500 Kč, vtedy sa mi metro sprotivilo. :D Pred dvomi rokmi som išiel ním v Paríži a teraz nastal čas, aby som opäť zavítal aj do toho pražského. Tentoraz som pravdaže lístok mal a plánoval som ním aj cestovať. Nakonieci nás nikto nekontroloval. :) Cestovanie metrom sa rozhodne oplatí, len mi vadia tí ľudia, čo sa predbiehajú na esklátoroch. :(

Dobre, späť kde som skončil minule, takže po veľkom Ferdozraze sme sa vybrali s Nikky do OD Kotva. Tam som sa tešil, pretože Kotva je ešte stále ako obchodný dom, i keď strašne deprimujúco pôsobili mnohé prázdne plochy na prenájom. Škoda, že centrum Palladium umiestnili hneď oproti, snáď Kotva prežije, bola by to škoda, keby ju zrušili. :( Mali tam figuríny mnohých typov, ale dosť sme sa ponáhľali, takže nemám fotky a Kotvu som už vlastne spomenul aj v predchádzajúcom článku.

Potom sme vyrazili metrom do Letňan. Je to tam zaujímavé, po vystúpení z metra musíte ísť ešte busom do centra. Tam sme navštívili Dráčik, v ktorom sme stretli zberateľku Gabiku. Ponuku mali najväčšiu v celej Prahe. Avšak tam už na mňa doľahla istá únava, zrazu som mal chuť si ísť ľahnúť. Asi sa spojila únava z predchádzajúceho dňa, sústredenie na zraze s tou dlhou cestou metrom, bola už tma, už ma nič nebavilo, nemal som na nič chuť, ani na jedlo. :D Nikky bola tiež unavená, ale v centre mala asi viac energie a s prehľadom zvládla moju odutú tvár a jednoslovné odpovede. Tu na tomto mieste chcem poďakovať mojej spolucestuúcej a spolubývajúcej Nikky. Je to skvelé, trpezlivé a krásne dievča, za každých okolností príjemne a milé. Je taká úžasná aj naživo ako je na blogu, však aj v Prahe myslela na iné 2 zberateľky a to, čo zháňajú.:)

Takže, Letňany sme opustili. V metre som videl psíka, ktorý vyzeral ako mix belgického a nemeckého ovčiaka a pripomenul mi našich dvoch a prišlo mi ľúto, že nie som s nimi. Ale akonáhle sme vystúpili na Andělu, kde som to poznal a mali sme to blízko "domov", energia sa začala vracať a dostal som chuť na jedlo. Išli sme do francúzskej pekárne Paul, kde som si kúpil takú vec, vyzeralo to ako sladký hotdog, ale tu je popis priamo od výrobcu: "Jahodový Éclair zvaný Jahodový "banánek" je lehký dezert z odpalovaného těsta, plněný vanilkovým krémem, šlehačkou Chantilly a šťavnatými jahodami." Čiže je to z cesta z akého sa robia trebárs veterníky a ten krém s tou šľahačkou boli božské a tie obrovské kusy jahôd. A na druhý deň na raňajky som si zobral čokorolku, opäť nech prehovorí výrobca: "Čokoládová rolka patří mezi naše největší snídaňové klasiky. Do listového těsta zapracujeme hned dvě tyčinky hořké čokolády. Pečením se čokoláda jemně roztaví a tak se spojí s jemnou máslovou chutí těsta. Výsledek potěší všechny mlsné jazýčky." A aj toto: "Briošky s malinami pečeme z kynutého těsta, které potřeme vejcem, máslem a hnědým cukrem. Přidáme čerstvé maliny a koláček zapečeme. Pro Briošku s malinami platí, že v jednoduchosti je krása." Do Paula sa určite niekedy vrátim, pretože všetko bolo úžasné. :)

Síce som tieto pochúťky jedol až po návrate na izbu a na druhý deň ráno, ale ich vôňa a pohľad na tieto lahôdky mi výrazne zlepšili náladu. A potom sme o kúsok ďalej vošli do Mekáča, napriek tomu, že som sa mu plánoval vyhnúť a jesť len jedlá, ktoré u nás nie sú alebo v reťazcoch, čo u nás nie sú. :) Ale boli sme už hladní a Nikky mala chuť na "čís". Dal som si moju klasiku Big Tasty Bacon a k tomu českú špecialitu Maestro Bohemia, ktorá sa však líši od slovenského Maestra Oštiepka, len v tom, že v Bohemii je ementál a v Oštiepku oštiepok + v Bohemii je dôraz na to, že je tam česká hovädzina, u nás je to len hovädzina. :) A dokonca som prehovoril Nikky nech ochutná Big Tasty Bacon.

Po posedení a najedení sme sa pobrali na hostel a uložili sme sa spať, ale veľmi sa spať nedalo, lebo naši susedia boli hluční. Ale aj tak sme sa na druhý deň prebrali plní energie a tešili sme sa na stretnutie s Hanneton.:) Išli sme ju čakať na stanicu, ale ako to vždy je, Hanneton má všetko pod kontrolou a bola tam skôr ako my dvaja. :D :D Prišla nám od chrbta a prekvapila nás. :D

Hanneton je skvelá osoba, veľmi milá a zábavná. Je s ňou veľa srandy a skvelo sa počúva, má pekný hlas a vizuálne je krásna, je taká veľmi jemná a prirodzená. Ako prvú zastávku sme mali nákupné centrum Chodov. Ale ešte predtým sa väčšina automatov predávajúcich lístky do metra spriahla proti Hannetoniným minciam, ale posledný jej lístok vydal. :) Chodov ešte len otvárali, tak sme sa presunuli von, kde sme mali fotiť naše bábiky na lavičkách, avšak tam bolo stavenisko, tak sme išli k takým panelákom, kde bol aj taký lesík, kam chodili ľudia venčiť psíkov a tam sme fotili, ale tomuto zrazu sa budem venovať v špeciálnom článku.

Po fotení sme sa presunuli do centra, lebo sme vonku skoro zamrzli a išli sme do Bambule, ktorú som si predstavoval ako raj zberateľa Barbie, lebo tam vždy všetci nájdu novinky ako na prvom mieste v Prahe. Nuž, nastalo prvé pražské sklamanie, lebo ponuka sa veľmi nelíšila od iných obchodov. Mali tam síce vitrínu so zberateľskými Barbie, ale to boli len Look prvá štvorica City Shine, narodeninová a vianočná 2015 a Črievičková Barbie z 2012.:) Prešli sme aj popri vitríne so zákuskami v Chodove, ktoré vyzerali úžasne, ale povedal som si, že ideme ešte do cukrárne Saint Tropez, tak si nebudem nič kupovať.

A po Chodove sme sa vybrali na Vodičkovu ulicu do cukrárne Saint Tropez, ktorá funguje už od roku 1934, pretože na internete ma zaujala ich stránka, kde píšu o kvalitných cukrovinkách a tom, že nepoužívajú žiadne umeliny a pečú podľa tradičných receptov: https://www.cukrarnatropez.cz/

Cukráreň sa nachádza v pasáži "U Novaku", kde je aj divadlo ABC. Pasáž dýcha čarom starších čias. Cukráreň je krásna a čistá, obsluha veľmi milá. Ponuka síce zaujímavá, ale pre človeka, ktorý hľadá koláče s množstvom krémovej náplne, nie je až tak vhodná, čiže moje druhé pražské sklamanie. Ale kto má rád piškótove cesto, muffiny a ovocné košíčky je to super. Ja som mal jeden z piškótového cesta so šlahačkou, v ktorom bola zapichnutá pipeta naplnená rumom a vlastne ste ten rum napumpovali dnu do toho koláča a druhý bol taký čokoládový rez na spodku ktorého bola oplátka. Tu je ukážka:

V cukrárni sme si posedeli, Nikky oslávila narodeniny a pokecali sme si. V cukrárni majú aj skvelo vyzerajúce tam vyrobené pralinky a predávajú francúzske čokolády, ktoré bežne neuvidíte v potravinách, kúpil som domov horkú čokoládu s pomarančom.:) Odtiaľ sme sa vybrali do múzea hračiek na Pražskom hrade. Cestou tam sme samozrejme prešli Karlovým mostom, ktorý mám rád, tie sochy sú nádherné a tie pohľady z neho sú famózne, ale trošku mi tam vadia všetci tí umelci, kvôli ktorým sa tam zdržiavajú davy. Ale tak pre 99 % ľudí by most bez tých ľudí bol ako pre mňa vypražený syr bez množstva tatárskej omáčky či majonézy, čiže by to nebolo ono. :D Samozrejme sme videli aj Pražský orloj, hrad a Chrám sv. Víta, čiže všetky najznámejšie miesta v Prahe.

V múzeu hračiek ma zaujal na WC automat, do ktorého vhodíte bankovku a on Vám ju rozmení na mince, ktoré použijete na vhodenie do turniketu, ktorý Vás pustí na WC. A potom sme išli do múzea, ja som v ňom už raz bol, ale dievčatá nie, takže som mal veľkú radosť. Pani pri pokladni nám stručne vysvetlila, čo je v múzeu a aby sme nezabudli ísť aj na druhé poschodie, že tam expozícia pokračuje a povedal som, že tam sú Barbie. Pani sa asi zľakla, že mňa ako muža Barbie nezaujímajú, tak mi povedala, že je tam aj Star Wars expozícia. Ona si myslela, že ma poteší, ale skôr ma vyplašila, lebo som si predstavil ako Barbie prišla o svoje vlastné poschodie. :D

V prvej časti múzeá sa skoro nič nezmenilo, plno vymakaných hračiek, tak možno do 40.rokov 20.storočia, je to tam krásne, len je škoda, že nepokračujú ďalej s novšími hračkami. Jediné, čo tam bolo nové boli tri veľké figuríny, asi zo sádry pri ktorých ste sa mohli odfotiť - Jar Jar zo Star Wars, Superman a Barbie verzia 3. Hanneton má z múzea krásne fotky a mnoho takých na ktorých nekazím záber :D, tak snáď ich zverejní na svojom blogu. Pár z nich som si dovolil ukradnúť. :D Potom sme vyšli na poschodie, Hanneton išla poslušne so mnou, ale Nikky sa vybrala opačným smerom. Tak sa prejavili moje diktátorské sklony, lebo som si zobral do hlavy, že pôjdeme najprv do ľavej časti a potom do pravej. :D Tak som Nikky naznačil, nech ide za nami a ona poslúchla a išli sme spolu. :D Musím podotknúť, že tam bolo pomerne dosť ľudí a mužov tiež, i keď zo zahraničia, je fajn, že už keď sú muži v múzeu poobzerajú si aj bábiky Barbie.

A poďme k fotkách, tie som ukradol Hanneton.:) Trošku to tam bolo pomenené a pridali aj nové bábiky, čo bolo veľké plus. Mali tam napríklad aj bábiku Karl Lagerfeld.

Toto je taká moja srdcovka - Avon Representative AA Barbie. Napriek tomu, že Hanneton sa nepáčila, odfotila ju špeciálne pre mňa. :) Je to bábika nad ktorou stále uvažujem.:)

Ale tu máte aj blond a Hispánku, ktoré by Vás ostatných chytili určite viac. :D

Popkultúrne bábiky, z ktorých mnohé určite poznáte. Trošku mi tam vadia tie nemattelky ako kolekcia Hannah Montana alebo Christina Aguilera.

Kolekcia Generation Girl a tehotná napodobenina.

Toto sú topmodelky, ktoré sú tuším od Hasbra. Sú to Naomi Campbell, Claudia Schiffer a Karen Mulder. Podoba v črtách tam je (až na Schifferku), ale maľby nie sú urobené dobre. Tieto bábiky si pamätám z telky, v jednej detskej relácii bola súťaž, ktorej náplňou bolo zaobliecť tieto 3 bábiky, tak tam ľudia posielali doma ušité oblečenie a potom tam bolo plno rôznych imitácii Barbie v šatách od divákov a troje najlepšie šaty dostali tieto 3.

Pre mňa najkrajšia blond Mackie vianočná z roku 1998.

Barbie expozícia je úžasná. 60. a 70.roky sú tam skvelo zastúpené, potom je tam mnoho zberateľských Barbie. Star Wars majú len jednu vitrínu o ktorú sa delia aj so Star Trekom a jednu vitrínu majú komiksoví hrdinovia od Marvelu a DC Comics a ešte jednu bábiky politikov. Na čom sme sa však zhodli aj s dievčatami je, že chýbajú tam ikonické Barbie z 80.rokov a najmä Barbie 90.rokov, ktoré sú pre nás detstvo a ktoré sú pre naše dva štáty tie najznámejšie, lebo prišli po 1989 do našich obchodov. Ale tak možno múzeum chce skôr vypĺňať biele miesta vo vedomí ľudí o Barbie?

Potom sme mali ešte čas do odchodu Hannetoninho busu, tak sme zvažovali, kam pôjdeme. Nakoniec padla voľba na múzeum voskových figurín Grévin. Je to krásna budova, v ktorej sú 3 poschodia poloplné figurín. Začínate na treťom a potom postupujete nižšie. Bol to vždy môj sen navštíviť takéto múzeum. Bola tam slovenská hosteska, ktorá sa rozprávala aj s českými návštevníkmi po slovensky. :) Mal trošku obavy, lebo keď sme začali prehliadku, bolo tam slabé osvetlenie, čiže som sa obával, že nás tam budú strašiť. :D Lebo vlastne sprievodcovia múzeom sú také drevené bábiky, trochu pripomínajú tie z filmu SAW, sú rôzne zavesené alebo usadené, niektoré hýbu ústami a rukami a naznačujú smer prehliadky. Je fajn, že múzeum si môžete prezrieť samy bez sprievodcu, i keď počas prehliadky stretnete sprievodkyňu, ale je to tiež figurína. :D Figuríny môžete chytať, ale nie za "pokožku" a vlasy, ale koži som sa nechtiac dotkol pri Angeline, keď som sa s ňou fotil a vlasov som sa dotkol naschvál pri futbalistovi Nedvědovi, bol som proste zvedavý. Osobne sa mi jednotlivé figuríny dosť často zdali byť umiestnené úplne odveci. Napríklad v športovej sále máte popri Navrátilovej, Jádrovi či Čechovi Charlieho Chaplina na kolieskových korčuliach, Marilyn Monroe máte hneď pri vstupe do budovy, Andyho Warhola pri pokladni. Moderátorka Jolana Voldánová sedí kúsok od Vladimíra Menšíka a tak podobne.:) Námetov na figuríny a miesta je tam stále veľa.:) Už tam má menovku aj Tereza Maxová, ale jej figurína tam nebola, možno je v oprave alebo ju ešte len robia.

Ale poďme k fotkám sú zas ukradnuté od Hanneton.:D Naživo sa tie figuríny podobajú viac ako na fotkách.

Najlepšie boli Lucie Bíla, Cameron Diaz, Brad Pitt, Karel Roden, Nicolas Cage, Tom Cruise, Celine Dion, Gerard Depardieu a iní. Veľmi pekný bol úsek stará pražská ulica večer, kde boli Kafka, Baťa a Mucha. Pri niektorých figurínach boli aj rekvizity na fotenie, trebárs parochne pri Márii Terézii a Winnetouovi alebo filmová klapka pri Milošovi Formanovi.

Aňa Geislerová, verím, že živá Aňa je krásna a milá osoba, ale jej figurína patrila asi k najstrašidelnejším v múzeu. :( V pozadí vidíte Toma Hulcea ako Amadea z Formanov filmu Amadeus.

Miloš Forman

Winnetou (Pierre Brice) robil spoločnosť Krtečkovi a Spejblovi s Hurvínkom.

Toto je ateliér, kde je vysvetlené ako sa figuríny vyrábajú. Pomocou nasmímania Vám to urobí aj 3D návrh figuríny podľa Vás, ale to sme neskúsili.

Viete, kto je toto? :D :D Určite ho spoznáte, jeho protivníkom bol v múzeu Jackie Chan, čo je zas dosť odveci.:) V pozadí na monitore vidíte jednu z tých otrasných bábok, ktorá Vám kýva na rozlúčku. Totižto za týmto velikánom francúzskej kinematografie sa prehliadka už končila.

Nick a jeho basetí pohľad.:) V pozadí Cameron Diaz, jeden indický herec a George Clooney.:)

Po múzeu sme sa vybrali odprevadiť Hanneton. Bolo nám spolu dobre a všetci dúfame, že sa ešte naživo stretneme.:) A s Nikkym sme sa potom pobrali do Metropole Zličín, kde je dvojposchodové Pompo, jedno poschodie je len Lego. Páči sa mi tam, že úplne hore máte len vrchné poschodie Pompa a jedlo. Dal som si vianočnú (alebo možno skôr nedeľnú) klasiku vyprážaný rezeň s majonézovo-zemiakovým šalátom, bolo to celkom dobré a potom som si cestou v mekáči kúpil ešte Bounty McFlurry, lebo u nás ho už nerobia. :( A potom sme navštívili veľký Albert, ktorý vyzeral ako kedysi naša Hypernova. Kde sme si nakúpili veci na raňajky a cestu. A išli sme na hostel, pobaliť sa, vyspať sa a na druhý deň sme opustili toto nádherné mesto, ale dúfam, že nie navždy.:)

Ak ste sa dostali až sem, gratulujem Vám. Pekne je zdokumentovaná Praha tu, pomocou roztlieskavačky Tori. Zhodou okolností, aj moja Tori bola na niektorých z tých miest, ale bola v ruksaku, keďže sa zúčastnila zrazu s Hanneton a Nikky, ale o tom nabudúce.:)

http://unrinconenmivitrina.com/2015/10/24/chloe-praga-y-nosotros/