Paríž 4.diel

Pokračujeme druhou polovicou druhého dňa v Paríži.:) Fotky, kde nie je písané, že sú od spolužiačky, sú moje.:)

---

Začneme opäť hudbou tentoraz si vyberám rebela Sergea Gainsbourga (otca známej herečky Charlotte Gainsbourgovej).

Najprv pesnička, ktorú určite poznáte, najprv ju naspieval s Brigitte Bardot, ale dávam Vám sem verziu s Jane Birkin (mamou Charlotte Gainsbourgovej).:)

A druhú Vám sem dám s Brigitte - Bonnie and Clyde.:)

Od katedrály Notre Dame sme sa presunuli po Moste umení popri bouquinistoch na Boulevard St. Michel (opäť ďalšie miesto z pesničky Olympicu / Muka). Bouqunisti sú predávači obrazov a kníh. Ich stánky sú súčasťou múru pri brehu Seiny na ktorom sú ich "poklady" schované strieškou, ktorá sa zamyká. Na fotke od mojej spolužiačky môžete vidieť aj otvorený a aj zatvorený stánok.:)

A potom sme sa zastavili pri kníhkupectve Shakespeare and Company, o ktorom bol môj referát. Pôvodné kníhkupectvo s týmto názvom otvorila v 1919 Američanka Sylvia Beachová, toto kníhkupectvo bolo takým malým ostrovčekom americkej a anglickej kultúry v Paríži, predávali sa v ňom knihy iba v angličtine a stretávali sa tam predstavitelia "stratenej generácie" a modernizmu ako Ernest Hemingway či James Joyce. Sylvia vydávala a predávala knihy, ktoré boli v USA či GB zakázané ako napríklad Milenec lady Chatterlyovej. Počas nemeckej okupácie Paríža v roku 1941 Sylviu prinútili kníhkupectvo zavrieť, lebo odmietla nacistickému vojakovi predať posledný výtlačok Finneganovho prebudenia od Joycea. Kníhkupectvo už nebolo nikdy znovuotvorené.

To súčasné založil v roku 1951 ďalší Američan George Whitman, pôvodne sa volalo Le Mistral, ale v 60.rokoch (po smrti S. Beachovej) sa premenovalo na Shakespeare and Company, čím vzdalo hold svojmu predchodcovi. Zaujímavousťou tohto kníhkupectva je, že má jednu časť ako klasické kníhkupectvo a jednu, kde je 13 postelí, v ktorých môžu prespať začínajúci spisovatelia úplne zadarmo, ale musia stále čítať. :D V 60.rokoch sa v kníhkupectve stretávali "beatnici" ako Allen Ginsberg (keď navštívil ČSR v 2. polovici 60 rokov, prebudil u mladých nakrátko ostrihaných chlapcov túžbu mať dlhé vlasy, kvôli ktorým potom boli rôzne policajné akcie). Ale, ak ste si myseli, že Georgeovi Whitmanovi stačilo nazvať iba svojej kníhkupectvo po tom staršom, ste na omyle. Keď sa mu v 1981 narodila dcéra nazval ju Sylvia Beachová Whitmanová!!! :D Po jeho smrti v roku 2011, kníhkupectvo prevzala jeho dcéra.

Potom bol menší rozchod, v blízkosti je Latinská štvrť - plná gréckych a talianských stánkov s občerstvením, obchodov so suvenírmi a kníhkupectiev.:)

Keď sme sa zas spojili išli sme na Boulevard Saint-Germain-des Prés. Čo bola pred vojnou a počas nej časť Paríža, kde bývali robotníci. Avšak po vojne sa tam rozprúdil bohémsky život umelcov a filozofov. Momentálne je to štvrť, kde bývajú mnohé celebrity.:) Nachádzajú sa tam 2 známe kaviárne - Café de Flore, Café Deux Magots - kde sedával napríklad Sartre.:)

A potom sme išli do Luxemburských záhrad, ktoré sa mi veľmi páčili, podľa mňa sú krajšie ako Tuilerijské.:) Na štvrtej fotke môžete vidieť vľavo mrakodrap Montparnasse a takmer úplne vpravo vrch Eiffelovky.:)

A potom som sa s pár ľuďmi a lektorom vybral do Pantheónu, kde majú hrobky významní Francúzi alebo ľudia vo Francúzsku usadení ako Voltaire, Rousseou či Marie Curie.:) Musím povedať, že je to úžasné, postavené je to v antickom štýle, dnu je veľa sôch a v podzemí sú tie obrovské hrobky. Oveľa zaujímavejšia atmosféra ako na cintoríne.:) Tieto fotky sú už od spolužiačky. Najprv budova, potom Voltairova socha + hrobka a nakoniec vstup so sochou Ústavy (ako ženy) a zaujímavou guličkou, ktorá kmitá.:)

Potom bol rozchod a potom sme išli na večernú plavbu loďou po Seine - trvalo to asi 70 minút a videli sme krásne osvetlené všetky dominanty Paríža ako Louvre, Museé d´Orsay, Eiffelovku, Notre Dame a iné. Na ilustráciu fotka osvetlenej Eiffelovky od kamošky.:)

Nabudúce tretí deň, ktorý bude už celý v jednom článku.:)